Igor Melicher

Predpokladal som, že Smer ponúkne svoju podporu buď bývalému predsedovi Valného Zhromaždenia OSN Miroslavovi Lajčákovi alebo diplomatovi a bývalému ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi. Maroša Šefčoviča som chápal ako všeobecne uznávaného eurokomisára, človeka schopného prejsť náročným „hearingom“ vo viacerých svetových jazykoch ako cez obyčajnú formalitu. Rešpektoval som jeho prítomnosť v Európskej komisii, kde robil Slovensku veľmi dobré meno.

Jeho kandidatúra je možno prekvapivá, ale v každom prípade nesmierne hodnotná.

Dôvodom  nie je len jeho profesionalita, ktorú preukázal napríklad pri vyjednávaní s Rusmi a Ukrajincami, či pri spúšťaní vesmírnych systémov Galileo a Copernicus, ale do veľkej miery aj jeho ľudský a osobnostný rozmer, s ktorým sa mi spája jeden príjemný príbeh.

Bolo to v prvej polovici roku 2014. Mal som 20 rokov a chodil do druhého ročníka politológie na UPJŠ. Pamätám si, že ma zaujala Marošova kniha, ktorú práve vydával – „S dvojkrížom uprostred hviezd“ – pochopiteľne, ako študent politológie som si bol vedomý, že práve prebiehala kampaň do europarlamentu, išlo mi však o obsah knižky, o pohľad Slováka, ktorý tam prežil dlhší čas. Rozhodol som sa preto Maroša kontaktovať cez Facebook, na jeho profile pre fanúšikov. Napísal som mu na messenger správu, že si síce nie som istý, či píšem s ním alebo s niekým z jeho tímu, ale že by som chcel požiadať o jednu knihu, ktorú by som si v Košiciach osobne prevzal..

Na druhý deň mi prišla odpoveď, že si môžem prísť po knižku kedykoľvek v pracovný deň do kancelárie europslankyne Moniky Smolkovej. Rozhodol som sa, že si pôjdem pre knihu hneď po škole. Prišiel som na danú adresu, vošiel som dnu, zazvonil som a chvíľu počkal. O necelých 5 minút na to mi knižku priniesol samotný Maroš Šefčovič, ktorý bol v tom čase práve na Slovensku, v Košiciach. Povedal, že sa teší záujmu mladých ľudí o názory na postavenie Slovenska v Európskej únii a ich budúcnosť. Nemusel, ale prišiel mi ju dať osobne.. a to je v politike dnes veľmi vzácny prístup a mňa, vtedy ako študenta, to veľmi potešilo.

Marošovi Šefčovičovi preto ďakujem za knihu a rovnako aj za to, že pre nás v zahraničí odvádza ozaj skvelú prácu. Spomínam si dokonca na kresbu v novinách, tuším od Shootyho, ktorý nakreslil Maroša s malou európskou vlajkou, ako rokuje za jedným stolom spolu s Darthom Vaderom z hviezdnych vojen.

Držím mu palce, nech v súboji o prezidentské kreslo uspeje. Považujem ho za človeka, ktorý je natoľko kvalifikovaný vykonávať funkciu prezidenta, že by mohol ísť na akékoľvek dôležité medzinárodne zasadnutie už na druhý deň po svojom zvolení.

Maroš, máš môj hlas!