Igor Melicher

                                                                          (Zdroj: Pixabay.com)

Pred nedávnom som sa zúčastnil na konferencii zameranej na to, ako riešiť bezdomovectvo. V hlave nosím niekoľko myšlienok o riešení tejto situácie už pár rokov. V tomto článku ponúkam základy môjho uvažovania o bezdomovectve, ktoré veľmi často sprevádza silný alkoholizmus, závislosť na drogách, žobranie alebo kriminálne správanie. Všetko toto sú spojené nádoby a jeden problém môže kedykoľvek spustiť celú lavínu. Na jednej strane som pomenoval problém, na strane druhej, ponúkam aj riešenia. Už teraz však viem, že sú príliš experimentálne, odvážne a niektorým sa nebudú páčiť..

Na Slovensku žijú tisíce bezdomovcov. Nestretnete ich však v obciach alebo v malých mestách, najčastejšie sa pohybujú vo veľkých mestách, kde je viac ľudí, väčší ruch a vyššia šanca, že od ľudí v pohybe dostanú viac peňazí, jedlo alebo cigarety. Dostali sme sa do štádia, kedy je ľudská bytosť nútená žobrať, prespávať na ulici pod holým nebom ako zviera a skôr či neskôr si kvôli mizernej životnej situácii vypestovať závislosť k alkoholu, k drogám, alebo premýšľať nad samovraždou. Viem, že toto nie je práve príjemné čítanie, ale je o to viac skutočné..

Ako spoločnosť by sme sa mali pokúšať dostať do bodu, kedy nebude existovať žiadna forma chudoby a sociálneho vylúčenia. Je to dlhá a náročná práca, ale stojí za to. V minulosti sme podpísali viacero medzinárodných dokumentov, ktorými priznávame ľuďom rôzne práva – sociálne, kultúrne, ekonomické a podobne. Keďže však exitujú tisíce bezdomovcov a ľudí na prahu chudoby, mám pocit, že tieto podpísané deklarácie neplatia a my, namiesto toho, aby sme sa snažili ísť vo vývoji dopredu, cúvame späť.

Áno, môžete si povedať, že sú títo ľudia na ulici kvôli svojim chybám. Ale je to skutočne pravda? Sú alkoholizmus, závislosť od drog a kriminálne správanie príčinou prečo sú títo ľudia na ulici, alebo je to práve naopak dôsledok toho, že sú na ulici? Z vlastnej skúsenosti po rozhovoroch s bezdomovcami viem, že u väčšiny z nich sa silný alkoholizmus rozvinie po prvej zime. Pretože podľa ich vlastných slov sa v zime nedá spať pod holým nebom triezvy. A ja im to verím, vidím im v očiach, že takto žiť nechcú, ale aj to, že sa s tým niektorí zmierili a čakajú, kedy príde koniec.

Situácia je taká aká je. Musíme si však položiť otázku, ako by sme tomu mohli do budúcna zabrániť a ako môžeme dostať čo najviac bezdomovcov späť do každodenného života?

Je pravda, že niektorí sa nechcú do spoločnosti vrátiť a chcú ostať mimo nej. Títo ľudia sa, povedzme, rozhodli „nepodpísať“ spoločenskú zmluvu. Toto rozhodnutie by mali oficiálne potvrdiť svojim vyhlásením a podpisom, mali by dostať označenie a identifikáciu „Nomáda,“ zákaz žobrať na verejných priestranstvách a využívať benefity štátu a spoločnosti, keďže doňho sami neprispievajú. Kupovať a platiť by však mohli aj naďalej.

Čo však s tými ľuďmi, ktorí sú na ulici, ale chcú sa vrátiť späť do života. Možnosti sú dve. Prvým spôsob je „Bývanie na prvom mieste.“ Stále platí, že máme na Slovensku viac prázdnych domov ako je bezdomovcov. Riešením by bolo, keby štát prevzal nad týmito domami správu, umožnil by tam ľuďom bez domova bývať, ale s tým, že by museli robiť pre danú samosprávu prospešné práce minimálne 4 hodín denne, okrem víkendov a museli by dodržiavať vopred stanovené pravidlá. Svoje bývanie by si teda poctivo odpracovali a získal by aj pracovné návyky.

Druhá možnosť je „Kruh.“ Niektorí ľudia na ulici sú tak silno závislí od rôznych látok, že na to, aby sa vrátili späť do života potrebujú odbornú pomoc a liečbu. „Kruh“ by bolo malé, uzavreté a opevnené mesto pre maximálne tisíc ľudí. V Kruhu by fungovalo takmer všetko (škola, potraviny, kostol, úrad). Ale nie krčmy a herne. Ak sa človek z ulice, v ťažkej závislosti rozhodne vstúpiť do Kruhu, musí podpísať, že sa vzdá niektorých svojich práv a slobôd na určitý čas, kým z Kruhu nevyjde. Nemohol by piť alkohol, požívať drogy, opúšťať Kruh, byť násilný a musel by pracovať. Celý objekt by bol strážený a poskytovala by sa v ňom lekárska starostlivosť, ktorá by mala za cieľ zbaviť ľudí závislosti a príznakov, ktoré ju sprevádzajú až napokon dostať ľudí späť do produktívneho života. Po absolvovaní Kruhu dostane človek späť všetky svoje práva a má na začiatok pridelenú jednoduchú, verejne prospešnú prácu a sociálneho pracovníka, ktorému by sa chodil hlásiť. Ale tiež musí dodržiavať pravidlá a zákony. Ak sa opäť dostane na ulicu alebo do závislosti, môže sa do Kruhu vrátiť už iba raz.

Toto je spôsob, akým si predstavujem spoločenské riešenie otázky bezdomovectva. Ako kolektívne úsilie pomôcť tým, ktorí to potrebujú a ktorí sú vo svojom živote stratení..